O pyšných matkách a bohuvďačných dcérach

Autor: Magdaléna Paluchová | 24.10.2014 o 0:13 | Karma článku: 15,04 | Prečítané:  7279x

Sú veci, ktoré by sme nemali tolerovať. Lacné voňavky, nedodržané slová, a kondómy v prírode. A potom sú veci, ktoré by sme na osi citlivosti, čo je dobré a čo zlé, mali umiestniť niekam vysoko. Starožitnosti, lesy, v ktorých sme objímali buky ešte ako deti a mamine rady. Mamine rady.

,,Mne sa zdá, že už sa oveľa viac ja učím od vás, ako vy odo mňa,“ povedala mama a drisla z vreca múku do koláča.

Jedna z vecí, ktoré som mamu naučila je, že ELLE nie sú noviny do záchodu. Iné si neuvedomujem. Za to si uvedomujem, za koľko lekcií vďačím jej. Učí ma, že mám šetriť a ja ju akurát, na čo je určite potrebné vyhodiť peniaze. Neučí ma segedínsky guláš, lebo hovorí, že najlepšie sa veci naučíme za pochodu. Čiže aj tým, že ma neučí, ma učí. Rafinované.

Dúfam, že si raz za to všetko nevypýta peniaze. Lebo som v keli.

S mamou máme čistý vzťah. To si niekedy vyčítam, inokedy si to závidím. Neprestanem to nikdy obdivovať. Je to jeden z druhov lásky, ktorý sa nezunuje.

V živote človeka príde polčas, kedy sa úlohy rodičov a detí prestriedajú.

Kedysi sme my potrebovali previesť cez prechod, zrazu sa mama na vás spolieha, keď blúdi po nákupnom centre. Zrazu ona potrebuje vaše rady. A veď to vám je lepšie ocenenie ako michelinská hviezda! Zrazu vás ona obdivuje, ako šoférujete, ona potrebuje povzbudiť, nebyť chvíľu mamou, dať si dole obrúčku a sťažovať sa na život.

Je zvláštne vidieť rodičov len ako obyčajných ľudí. Ako sa mýlia, ako nevedia. A to je ten citlivý, veľmi krásny bod. Keď pripustia, že nemusia byť iba príkladom. A dovolia pre zmenu oni, aby sme boli my oporou im.

Musí to byť mágia vychovať jedinca. Trochu šibnutého, čo ste ho museli naháňať varechou, aby nemal štvorku z matiky. Musí to byť trpezlivosť, nevedieť, kde sme a vydržať. Dať nám za ucho a prekonať nutkavú potrebu hneď nás za tým poláskať. Prosto. Naučiť nás rozumieť životu. Tak prakticky.

A či vedeli naše mamky, otcovia, akými budú rodičmi? Asi najlepšie sa človek naučí za pochodu. Byť najlepším rodičom, akým vie.

Musí to byť venovaná láska, nekonečná, obetovať nám život a nechať nás ísť. Aby sme sa mohli vracať. Pre rady.

,,Deti, vy ste moja pýcha.“ A položila koláč, už hotový, na stôl.

A potom ho láskou nezjedz. Teda ju.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?