Za oponou prvého dojmu

Autor: Magdaléna Paluchová | 22.10.2014 o 11:12 | (upravené 23.10.2014 o 0:26) Karma článku: 6,66 | Prečítané:  438x

Nie všetko sa dá kúpiť a nie všetko sa dá získať. Napríklad pozornosť človeka. A nemyslím náklonnosť druhého pohlavia. Klapka. Ako študent, nímand, potrebovala som pomoc človeka z oboru, ktorý študujem. Dajme tomu.

Sedeli sme napokon oproti sebe a ja som sa mrvila od nervozity ako prd v gatiach. Bola som ,,suverénna“, ,,optimistická“ a spotená a v jeho pohľade som čítala, že tento nadčlovek je za vodou, ja ho potrebujem a on mi to dáva pocítiť. Zamotala som sa do pochybovačných pascí o sebe samej a on rafinovane dosiahol, aby mi bolo ešte rozpačitejšie. Povedal mi: ,,všetko je ,to´ o tom, ako zaujmeš.“ Hm.

Prikývla som vtedy tak na po hlavy, ako keď vám na preventívke oznámia, že potrebujete injekciu do zadnice proti tetanu. Aj súhlasíte, aj nechcete, ale nie je vhodná chvíľa, aby ste dali najavo svoje rozpaky. Lebo už aj stojíte s holým zadkom. Smola.

Veľa vecí je o tom, ako človeka na prvý pohľad očaríte. No veľa vecí o tom vlastne vôbec nie je. Niekedy sú ľudia krajší na druhý, tretí, siedmy dojem. Veď nebyť toho, nemali by sme okolo seba vyberanú sortu štamgastov, ktorým otvárame svoje vnútra ako putiku. Slovom - priateľov, ktorým bolo súdené prebojovať sa do našej náklonnosti a naopak. A nebolo to po prvom raze. Ani po prvom rozhovore, prvom dojme, po tej ilúzii, ktorá tak veľa znamená, no môže byť tak zavádzajúca a prchavá.

Údelom človeka je, chvalabohužiaľ, nepretržite robiť dobrý dojem. Presviedčať ľudí, že sme dosť dobrí, aby sme sa dostali do zamestnania, urobili biznis. Stretávať nepríjemných, vtierať sa do ich priazne a potom haniť sami seba, že sme pohoreli. Potrebujeme pôsobiť dôveryhodne, odhodlane, vychovane, ľudsky, prirodzene nad vecou, ale i odborne a zanietene. No do aleluja.

No a potom strih a svetlá na ľudí, pred ktorými môžeme odložiť škrabošku nastrojenosti. Ľudia, pred ktorými nám môžu po celom dni smrdieť nohy, môžeme pred nimi zjesť chleba s trochou plesne a oni nás nikdy neponížia. Naopak. Sú na nás hrdí, aj keď niečo nezvládame. Nehanbia sa, keď sa strápňujeme, trpia nás, keď zúrime.

Neviem, či som toho človeka vtedy zaujala, alebo svojou malosťou dojala k ľudomilným činom. Možno som mu iba pripomenula jeho v časoch, kedy sú ľudia viac odhodlaní, ako múdri. Neviem. On mi vtedy dal šancu a aj keď sa to javilo ako zlé, raz mu poďakujem.

Dnes však ďakujem za ľudí, ktorí stoja za oponou nášho úspechu i neúspechu a sú ochotní nám robiť šepkárov, keď nevieme, čo ide ďalej. Ďakujem za nich, pred ktorými môžeme byť nami. Chvalabohu, že pre nich sme zaujímaví, aj keď pocit z prvého dojmu dávno vyprchal v tme a ostala len obyčajnosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?