reklama

Rozprávky na tieto časy

Poprosila som mamu, aby vykutrala tú starú knižku, do ktorej si mladá písala vlastné rozprávky. Slastne, trochu nesmelo som v nej listovala. Ponárala som sa do jej listov, prstami som objímala histografiu vlastného detstva i maminej mladosti, dní, ktoré sú tatam a ktoré už nežijeme.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Aby tklivosť bola ešte silnejšia, prúdy slnka sa žiadostivo valili cez okná ako just, čaj mi rozvoniaval lesom a ja som sa ozaj ocitla ako v chránenej zóne čohosi, čo už nejestvuje. Ako v maľovanej čítanke vlastnej minulosti, ktorá príjemne objímala plecia mojej duše.

Žiaden Guliver ani Popolušky. Mama nám vymýšľala vlastné princezné. Mama je učiteľka. V škôlke. Kedysi mala krásnu fantáziu. Pod posteľou má trilión kresieb, maňušiek, staré husle, noty, kostýmy, pomôcky. Rozprávky.

Obracala som strany v knihe a moja myseľ robila saltá do minulosti. Je to privilegovaná záležitosť niektorých predmetov, ako nás nútia spomínať. Gramofón, Malé kotě spalo v botě, mlieko s medom a maslom, platne vážnej hudby i Michala Tučného. Kájove Kávu si osladím, na ktoré mama s otcom tančili v malom byte, vôňa laku a dreva, políc, ktoré oco vyrobil na mieru.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ani neviem, kde je trezor na spomienky. Držíme si ich kdesi vo svojom vnútri, ako si vodník drží duše v hrnčekoch. Driemu ako chrústy pod kameňom a keď príde ich čas, splašene sa začnú hmýriť ako umelý sneh v sklenenom ťažítku.

A či nemáme všetci takú knihu v polici? Rozprávky, vlastné vyšumené príbehy, ktoré sme si sami zrežírovali, prežili a zabudli? Také, ktoré vznikli, aby sme sa blažene mohli špárať vo vlastnom retro archíve. Klipsne, natupírované ofiny, gramofónové platne a s nimi priepustky do minulosti, otvárajú jedny dvere za druhými, až sami seba prekvapíme, aké presnosti, nepodstatné vzory maminej blúzky a črevné problémy z babkinej šesťdesiatky, je náš mozog ochotný si pamätať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prelistujem knihu a odkladám ju späť pod posteľ. Medzi haraburdy, ktoré ožívajú s trochou mojej fikcie vždy, keď chcem. Znova sedím v tom istom dni, ktorý ráno začal, ale trochu mlieka s medom na spodku hrnčeka nie je jediné, čo mi po tomto výlete ostalo. Obzerám sa kol-dokola a rozmýšľam, čo to bude o pár rokov, čo mi pripomenie

tieto časy.

Magdaléna Paluchová

Magdaléna Paluchová

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Niekedy si myslím, že myslím ako muž. Ale márnivá som ako žena. Žijem podľa hesla, že všetko je tak, ako má byť. Že Boh žehná naše kroky a keď ho pustíme do svojho srdca, nejestvujú nesprávne rozhodnutia. Každý deň je dar a každý človek diamant a moja najväčšia múza je moja matka. Zoznam autorových rubrík:  KrakovSovia pošta TiboroviScestne z ciestSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu